Prvá písomná zmienka o obci Raková je zachytená na mape južnej hranice Tešínskeho kniežatstva spred roku 1620 zo zbierok Sliezskeho zemského múzea v Opave. Neskôr sa obec Raková spomína v r. 1658. Založili ju pastierskou kolonizáciou na klčoviskách. Patrila panstvám Budatín a Strečno. Prvé pečatidlo obce je s dátumom 1776 s označením „FOGT+RAKOWSKI+SPRAWO“. V týchto časoch sa predpokladá vznik obecnej samosprávy.
Obec sa nachádza v stredozápadných Kysuciach (Raková, Staškov, Zákopčie), leží na rozhraní Javorníkov a Turzovskej vrchoviny v doline Horných Kysúc. Obcou preteká rieka Kysuca, riečky Rakovka a Trsteniarka. Najvyšším vrcholom obce je Veľký Polom (1 067 m n. m.). Obec má rozlohu 4 150 ha, nadmorskú výšku 415-1 067 m n. m.
Historicky známe názvy obce: Rakova (1658), Rakova, Rakowa (1773), Rakowa (1786), Raková (1808), Rakova (1863-1902), Trencsénrákó (1907-1913), Raková (1920).
Chotárne názvy katastra obce: Pod Bukovinou, Prílohy, U Halušky, U Hura, U Kajánka, U Krištofa, U Kuči, U Maslíka, U Matúška, U Mačiska, U Podmoly, U Sidora, U Skákaly, U Surovky, U Tutky, U Urbana, U Vražla, U Vrobľa, U Špora, Za Sihlami, Fojstvo I., Fojstvo II., U Baloňa, U Drozda, U Gala, U Kukoľa, U Matysa, U Miča, U Moravčíka, U Turiaka, U Zemana, Bednárka, Bzdivonka, Dlhá, Kohútové, Kopčisko, Korcháň, Kubriková, Kuchriská, Kukoľanka, Kurajka, Kykuľa, Mičkové, Petrová, Pod Jedľou, Pod Poľanou, Postaľka, Preľáč, Starelina, Stodolčiská, Strýkova, Trstená I., Trstená II., U Blažička, U Furmanika, U Križka, U Rafaji, U Repčaka, U Sihelníka, U Smrečka, U Sogľa, U Školníka, U Škrabáka, U Špaldoni, Za Groň, Zahrbík, Zavaleniská a Ďadiková. Raková susedí s Čadcou, so Zákopčím, Staškovom a s Českou republikou.
Kostol v ústredí obce Raková je zasvätený sviatku Narodenia Panny Márie. Pri príležitosti tohto sviatku (8. septembra) sa každoročne konajú obecné hody v prvej dekáde mesiaca september.
V minulosti sa obyvatelia zaoberali spracovávaním dreva, drotárstvom, tkaním plátna, šitím krpcov, chovom oviec a pltníčením.
Muži v minulosti nosili súkenné nohavice, hune, krpce, onuce a kopýtka. Na hlave nosili veľké súkenné klobúky. Vlasy boli pýchou mužov a mali ich až po plecia. Ženy nosili čepce a na nich plátené šatky preložené cez uši a v tyle uviazané. Miesto kabátov sa nosili rôznofarebné „brunclíky“.
Väčšina ľudí z obce sa hlási k rímskokatolíckemu vyznaniu viery. Do r. 1788 občania Rakovej chodili na bohoslužby do Čadce. V r. 1789 postavili z vlastných prostriedkov malý drevený kostol. Postavený bol na mieste terajšieho kostola. V r. 1870 sa začal stavať nový kostol, ktorý bol vysvätený v r. 1874. Nový neogotický kostol bol postavený podľa projektu J. Ziteka. Oltárny obraz je od J. B. Klemensa z r. 1879.
Sakrálne stavby v obci:
Neogotický kostol Narodenia Panny Márie z roku 1874
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Rakovej - Korcháni z roku 1991
Kaplnka v miestnej časti u Blažička z roku 2002
Kaplnka u Matúška
V obci sú tiež vzácne pamätníky:
Pamätník Jána Palárika v ústredí obce od F. Štefunku z roku 1940
Pamätník padlým z 1. a 2. svetovej vojny pri kostole
Pamätník padlým partizánom v 2. svetovej vojne u Skákalov.
Prvým známym starostom obce bol Šimon Budoš. Prvým farárom bol Ján Fabuss v r. 1789. Dlhodobo v obci pôsobili farári Václav Bauer, Michal Šinský a Adam Dupkala.
Prvý obvodný lekár bol MUDr. Grochál, po ňom MUDr. Novák.
V roku 1828 bol učiteľom Juraj Hanuliak. Druhým učiteľom i organistom bol Šimon Palárik, otec národného buditeľa, dramatika a rímskokatolíckeho kňaza Jána Palárika, Ďalším učiteľom a organistom bol Ján Forbak. Prvým učiteľom v novovybudovanej ľudovej škole v roku 1878 bol Štefan Čajda, ktorý v Rakovej pôsobil 31 rokov.
V roku 1831 vypukla v obci cholera. Len v septembri zomrelo 92 ľudí a za celý rok 204, Ďalšia cholera vypukla v roku 1873, za celý rok zomrelo 279 ľudí. Obec navštívil 21. júna 2001 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster.
V obci sa v roku 1822 narodil národný buditeľ, dramatik, spisovateľ a katolícky kňaz Ján Palárik. Na jeho počesť sa v obci každoročne uskutočňuje viacero kultúrno-spoločenských podujatí, najmä Paláriková Raková, celoslovenská súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov.
Atraktivity
Socha sv. Jána Nepomuckého
Z roku: 1832
Typ pamiatky: Je to rustikálna práca z roku 1832. Na hranolovom pilieri s jednoduchou pätkou s rímskou hlavicou je forntálna, statická postava sv. Jána Nepomuckého s krucifixom v rukách, v charakteristickom odeve. Postava i drapéria sú len sumárne premodelované. Na prednej strane piliera je datovanie.
Roľnícky dom zrubový
Z roku: 1863
Typ pamiatky:
Objekt je datovaný na portáli 1863. Je individuálne upravený variantom formy, rozšírenej v Kysuckej doline. Dom je postavený v dolinnej reťazovej zástavbe na rovnom mieste, situovaný čelnou stenou na juh a zadnou stranou na komunikáciu. Pôdorys je členený na izbu, bočnú komoru, pitvor a kuchyňu. K zrubovej časti je vstavaná časť murovaná - maštaľ - tak, že svojim pôdorysom zasahuje do pôvodnej plochy pitvora. konštrukcia je zrubová, použité sú kresané brvná a spáry vyrovnané látkami. Rezné plochy brván v uhloch sú nabielené, ako aj portál domu. Strecha je lomená s vysokým štítom, zdobeným latkovaním. Krytina je šindľová, vyspravená térpapierom. Štíty sú zdobené hálkami. Murovaná časť ma osobitnú strechu s nižšie položeným hrebeňom. pred vchodom domu je strecha predĺžená nad gánok. Na fasáde je upevnená kaplnka s obrázkom p. Márie. Okenné otvory sú druhotne zväčšované. Prostredie objektu je narušené novšími úpravami okolitých objektov. Tradičný charakter je vcelku zachovaný.
Pamätná tabuľa Jána Palárika
Z roku:
Typ pamiatky:
Pamätná tabuľa je umiestnená na súkromnom obytnom dome č. 266. Je pamiatkou na Jána Palárika, dramatika, rodáka z Rakovej. Dom č. 266 je postavený na mieste stavby bývalého rodného domu Jána Palárika.
Pomník Jána Palárika
Z roku: 1940
Typ pamiatky:
Pomník je z r.1940 od Fraňa Štefunku. Na vysokom štvorcovom podstavci je poprsie Jána Palárika, ktoré je z pieskovca a na spodnej časti je meno spisovateľa "Ján Palárik".
Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne
Z roku: 1947
Typ pamiatky:
Pomník bol postavený padlým v I. a II. svetovej vojne. Na štvorcovom podstavci je sakrálna plastika. Na čelnej strane podstavca sú umiestnené textové tabule s menami padlých v oboch vojnách, zhotovené z čierneho mramoru. Celý pomník je z pieskovca.
Rímsko-katolický kostol narodenia Panny Márie
Z roku: 1874
Typ pamiatky:
Katolícky kostol je jednoloďová stavba s transeptom , polygonálne ukončeným presbytériom a bočnou vežou. Priestory sú zaklenuté krížovou rebrovou neogotickou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré zabiehajú do konzol. Fasáda je neogotická s lomennými oknami. Kostol je neogotický, postavený na mieste dreveného kostola v rokoch 1870-1874 podľa projektu arch. J. Zítka. Vnútorné zariadenie je neochotické z poslednej tretiny 19. stor. Oltárny obraz narodenia p. Márie je od J. B. Klemensa z roku 1879.
